Rozpočet

Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov determinuje rozpočet obce ako základný nástroj finančného hospodárenia obce v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce.

Rozpočty nižších vládnych úrovní (krajov, regiónov, žúp, kantónov, departementov, vojvodstiev, autonómnych oblastí, miest, obcí), čiže územných samospráv - sústava týchto rozpočtov závisí od územného členenia, toho ktorého štátu. Tieto rozpočty nemôžu byť schvaľované vo forme zákona, vždy ich musí schváliť príslušný územný zastupiteľský zbor (medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami nižších vládnych úrovní môžu existovať finančné, medzirozpočtové vzťahy, ktoré v každom štáte majú odlišné usporiadanie). Tieto rozpočty vychádzajúce z miestnej samosprávy zostavujú samostatne všetky miestne samosprávne orgány. Rozhodujú o svojom rozpočte, spravujú miestne dane a poplatky.[1]

Je pravda, že volení funkcionári a úradníci nie sú vystavení osudovým majetkovým dôsledkom nesprávneho investičného rozhodnutia, nezbankrotujú ani sa nestanú doživotnými dlžníkmi ako v prípade podnikateľov. Azda „len“ riskujú kariéru, prestíž a svoje postavenie. Táto skutočnosť sa niekedy uvádza ako hlavná príčina dosahovania nižšej efektívnosti vo verejnom sektore, častých prípadov plytvania, nesprávnej koordinácie a prevládania osobných záujmov nad záujmom verejným.[2]